Môže cirkev politizovať?

13. septembra 2023, kelemen, Nezaradené

Krátka odpoveď je áno. V skutočnosti musí politizovať. Vždy sa však snažím upozorniť, že pojem politika musíme interpretovať správne. Podľa kresťanského učenia nie je politika ničím iným ako prostriedkom na podporu spoločného dobra a spoločné dobro má na mysli blaho celého človeka a každého človeka. Politika je teda: služba. Cirkev sa musí, samozrejme, aktívne a aktívne zaoberať službou spoločnosti a presadzovaním spoločného dobra. (Z knižničných politických definícií sem pridám ďalšiu z mojich obľúbených, starogrécku formuláciu, podľa ktorej je politika umením dobrej správy vecí verejných. To môže posilniť dojem, že potrebujeme politiku, nie len myslieť na je to synonymum pre „špina“.)

Pojem politika sa zároveň v hovorovom jazyku objavuje v užšom zmysle: tu sú rámcom výkladu stranícke politické súboje (otázka Matovič vs. Fico), nanešťastie pre väčšinu ľudí toto slovo pokrýva len každodenné stranícke boje a hádky. Prirodzene teda vyvstáva nasledujúca otázka:

Môže sa cirkev zapojiť do straníckej politiky?

Tu sa dostávame na nebezpečnejšie územie, pretože inštitucionálna cirkev sa rozhodne musí zdržať participácie na straníckej politike (čo neznamená, že by sa mali zdržať aj kresťania). Poslanie cirkvi je adresované celej spoločnosti, všetkým ľuďom. Je povinnosťou prejavovať kresťanské hodnoty v spoločenských diskusiách, pri ochrane hodnôt a vo verejnom živote, no na svete neexistuje strana, ktorá by stopercentne zodpovedala poslaniu cirkvi. Inými slovami: v otázkach musíte politizovať. Ani o kúsok nesmieme ustúpiť napríklad v oblasti ochrany života alebo v diskusiách o inštitúcii manželstva. Je potrebné konať v prospech iniciatív zameraných na riešenie demografickej krízy a krízy rodiny (či už ide o kroky vlády alebo iniciatívy mimovládnych organizácií), ale cirkev sa nemôže stotožniť so žiadnou stranou alebo vládou. Dnes podporovaná strana (vláda, kandidát) môže zajtra odhaliť korupčný škandál storočia a dobrá viera sa môže obrátiť proti cirkvi, ktorá predtým stranu/vládu/kandidáta bezvýhradne podporovala. A poslanie strán – hoci si to radi myslia – nie je voči cirkvi univerzálne, stačí preskúmať etymologické pozadie slova („časť“). Hoci XXI. V 20. storočí je módou uvažovať o konci ideológií, napriek tomu je politika založená na ideológii, kým kresťanstvo nie je ideológia, ale systém viery a medzi nimi je podstatný rozdiel. Niekedy špinavé nástroje straníckych politických súbojov môžu kontaminovať aj cirkev, ktorá pristupuje s dobrým úmyslom, preto sa oplatí držať si zdravý odstup. dobrá viera sa môže obrátiť proti cirkvi, ktorá predtým stranu/vládu/kandidáta bezvýhradne podporovala. A poslanie strán – hoci si to radi myslia – nie je voči cirkvi univerzálne, stačí preskúmať etymologické pozadie slova („časť“). Hoci XXI. V 20. storočí je módou uvažovať o konci ideológií, napriek tomu je politika založená na ideológii, kým kresťanstvo nie je ideológia, ale systém viery a medzi nimi je podstatný rozdiel. Niekedy špinavé nástroje straníckych politických súbojov môžu kontaminovať aj cirkev, ktorá pristupuje s dobrým úmyslom, preto sa oplatí držať si zdravý odstup. dobrá viera sa môže obrátiť proti cirkvi, ktorá predtým stranu/vládu/kandidáta bezvýhradne podporovala. A poslanie strán – hoci si to radi myslia – nie je voči cirkvi univerzálne, stačí preskúmať etymologické pozadie slova („časť“). Hoci XXI. V 20. storočí je módou uvažovať o konci ideológií, napriek tomu je politika založená na ideológii, kým kresťanstvo nie je ideológia, ale systém viery a medzi nimi je podstatný rozdiel. Niekedy špinavé nástroje straníckych politických súbojov môžu kontaminovať aj cirkev, ktorá pristupuje s dobrým úmyslom, preto sa oplatí držať si zdravý odstup. V 20. storočí je módou uvažovať o konci ideológií, napriek tomu je politika založená na ideológii, kým kresťanstvo nie je ideológia, ale systém viery a medzi nimi je podstatný rozdiel. Niekedy špinavé nástroje straníckych politických súbojov môžu kontaminovať aj cirkev, ktorá pristupuje s dobrým úmyslom, preto sa oplatí držať si zdravý odstup. V 20. storočí je módou uvažovať o konci ideológií, napriek tomu je politika založená na ideológii, kým kresťanstvo nie je ideológia, ale systém viery a medzi nimi je podstatný rozdiel. Niekedy špinavé nástroje straníckych politických súbojov môžu kontaminovať aj cirkev, ktorá pristupuje s dobrým úmyslom, preto sa oplatí držať si zdravý odstup.

Potom členovia cirkvi nemôžu mať ani názor?

Pre veriacich aj kňazov. Názor si musíme urobiť aj my – adekvátnymi, dôkladnými informáciami. Povinnosťou je aj naša účasť vo voľbách a referendách, pretože naša zodpovednosť voči spoločnosti a národu sa vzťahuje aj na hlasovanie. A svoj individuálny názor nemusíme skrývať pod rúškom. Musíme však vidieť aj to, že keď kňaz vyjadrí svoj stranícky politický názor z kazateľnice, nevyhnutne sa stotožní s názorom cirkvi a to, čo sa povie, sa rýchlo oddelí od toho, kto to vyjadril. Preto musia kňazi a farári konať obzvlášť opatrne. Ich úlohou je upozorniť na:

Kresťania majú povinnosť svedomia ísť voliť a prispieť k formovaniu našej spoločnej budúcnosti podloženým rozhodnutím. Treba tiež poukázať na to, že stojí za to podporovať kandidátov a organizácie, ktorých program je zlučiteľný s kresťanskou morálkou a sociálnym učením – tých, ktorí presadzujú a vyznávajú kresťanský program.

Ale je chybou povedať konkrétne meno. Nie je správne vyjadrovať svoje stranícke politické presvedčenie v kontexte svätej omše/bohoslužby. Je tu miesto na prezentovanie odpovedí na niektoré sociálne problémy, ktoré ponúka sociálne učenie Cirkvi. Aby sme dobre vyargumentovaným spôsobom vysvetlili, aké sú hodnoty, ktoré od našich zvolených lídrov a tvorcov rozhodnutí očakávame, že budú reprezentovať.

Celý rad pápežov povzbudzuje kresťanov, aby zohrávali úlohu vo verejnom živote, VI. A Pavol o nej hovorí ako o jednej z najvyšších foriem lásky. Bolo by preto opomenutím zo strany cirkvi a jej členov, a teda hriechom, keby sa nezaviazala jasne a čisto reprezentovať kresťanské stanovisko vo verejných a spoločenských diskusiách – ale pre potrebu univerzálneho poslania , je tiež chybou, ak nevidíme jasné hranice tohto.